Jedná sa o BMW E34 z roku 1989, okolo ktorého som chodil už ako 12-ročný chlapec na vrakovisku rodinného známeho. Vtedy som mu nevenoval pozornosť, vôbec ma autá nezaujímali.

Keď som bol starší a stal som sa držiteľom vodičského preukazu, hľadal som náhradu za moju E36 street drift. Voľba padla aj na túto E34, ktorá bola vrak, no cena bola privysoká, a tak som od toho upustil. Po dvoch rokoch som počul, že auto už ide na likvidáciu, a tak som sa išiel spýtať, aká je cena – bola veľmi priaznivá.

Prvé, čo sa na aute robilo, bolo zistenie, prečo neštartuje. Keď sa toto vyriešilo (bolo to palivové čerpadlo po smrti), tak som auto odviezol na vyváranie, kde strávilo 4 mesiace, lebo bolo v horšom stave, než sa zdalo. Po vyváraní sa na aute robili bežné veci, aby sa mohlo ísť po 16 rokoch státia na STK, ktorou auto prešlo.

Potom prišiel na rad celolak, ktorý som si robil sám v domácich podmienkach a podaril sa nadpriemerne, aj podľa lakerníkov. Následne prišiel na rad interiér, ktorý som dal prečalúniť do krémovej kože a do diamantového vzoru. Do tohto stavu to trvalo 3 roky – po večeroch po práci v dielni.

Auto som chcel zachovať čo najviac v pôvodnom stave, čo očividne nevydržalo.

Keď som začal chodiť na legálne eventy, dostával som veľmi veľa kritiky, že auto je sériové a biela farba je nudná. Keďže som sa chcel zúčastňovať na rôznych podujatiach, padla voľba na zmenu farby.

Farba mala pozitívne ohlasy, no ako býva zvykom, tak v úpravách sa pokračovalo, keďže už som nešiel cestou pôvodného stavu, ale stance projektu, na ktorom sa aktuálne stále pracuje, a teda spríjemňuje mi život už siedmy rok.

S autom som navštívil množstvo eventov, ako napríklad: IDOLZ, Tuning Show Bardejov, All Cars in the City Levice a kopec ďalších, kde som spoznal množstvo skvelých ľudí s rovnakou vášňou pre autá.