Príbeh tohto auta sa začal v decembri 2019, len chvíľu predtým, než svet zasiahla pandémia. Spočiatku slúžilo ako predvádzacie vozidlo v nemeckom zastúpení Toyoty. Po niekoľkých rokoch ho odkúpil majiteľ predajne Toyota v Budapešti, od ktorého som ho napokon kúpil aj ja.

Na prevoz sme si priniesli vozík, na ktorom kamarát bežne vozí svoje auto na zrazy. Keď sme však začali auto nakladať, zistili sme nepríjemnú vec – kvôli svojej šírke sa na vozík jednoducho nezmestilo. Kolesá trčali von takmer do polovice.

Po krátkej porade sme sa dohodli s majiteľom, že nám auto odvezie svojou staršou odťahovkou aspoň do Komárna a odtiaľ sa vráti späť. Keďže sme už pri sebe nemali viac hotovosti, inú možnosť sme veľmi nemali, a tak sme súhlasili.

Z Budapešti sme išli po starej ceste mimo diaľnice, cez serpentíny. Priznám sa, že som mal celú cestu obavy, aby sa auto na odťahovke neposunulo, nezošmyklo a neskončilo v priekope. Našťastie všetko dopadlo dobre. V Komárne sme auto zložili priamo pri moste. Keďže ešte nemalo evidenčné čísla, okolo polnoci som ho úplne bez ŠPZ opatrne prepašoval ku kamarátovi, kde zostalo odstavené do nasledujúceho dňa.

Na druhý deň som vybavil dočasné prevozné značky. Po práci som sa po auto vybral znova, no ako naschvál – práve v ten deň napadol prvý sneh. Nebolo ho veľa, možno päť centimetrov, ale na letných pneumatikách to bohato stačilo. Cestou k autu som videl dve dopravné nehody. V oboch prípadoch dostali vodiči šmyk a skončili mimo cesty. Evidentne cestárov prvé sneženie opäť zaskočilo. Poviem vám úprimne, nebolo mi všetko jedno, keď som nasadil prevozné značky a vydal sa na cestu smerom do Trnavy – na zadokolke, s letnými pneumatikami a na zasnežených cestách.
Našťastie som išiel veľmi opatrne, s rešpektom a nízkou rýchlosťou. Celú cestu sa nič nestalo a auto dorazilo domov bez jediného škrabanca.

Tým sa však dobrodružstvo nekončilo. Keďže ide o kupé s mimoriadne dlhými dverami, veľmi rýchlo som zistil, že v našej starej garáži sa dvere takmer nedali poriadne otvoriť. Každé parkovanie bolo malé utrpenie. Práve to sa stalo impulzom na nový projekt – kompletnú prestavbu garáže.
Pôvodnú garáž som zbúral a na jej mieste vznikol nový priestor s rozlohou približne 90 m² namiesto pôvodných 25 m².

Dnes je to miesto, kde Toyota trávi väčšinu svojho času. Jazdím na nej len zriedka, no o to viac si vážim každú chvíľu, keď ju môžem vytiahnuť na cestu. A keď si spomeniem na jej cestu z Budapešti uprostred zimy na letných pneumatikách, vždy sa len pousmejem.